Obec sa nachádza severozápadne od Nového Mesta nad Váhom smerom na Moravu. Od pradávna viedla cez ňu obchodná cesta zo Slovenska na Moravu. Obec bola spočiatku majetkom kráľovským a jej obyvatelia museli dávať kráľovskej tabuli zverinu a hájiť ju pred záškodníkmi. V bohatých lesoch, ktoré v dávnych časoch pokrývali kraj a siahali až k Váhu, žilo veľa divej vysokej zveriny, najmä sŕn. Po týchto dostala obec aj meno.

Zistiť pôvod a pomenovanie obce je veľmi ťažko. Podľa ľudového rozprávania ju mal založiť istý Srnánek, sluha na Čanyho panskom majeri. Pán mu vraj dovolil postaviť si pri pánskom majeri domček. Po čase k nemu pribúdali ďalšie chalúpky, takže napokon vznikla osada, ktorá dostala meno Srnie po svojom zakladateľovi. Prvá písomná zmienka o obci Dolné Srnie je z roku 1447. Zo zachovaných dokumentov je zrejmé, že obec patrila od najstarších čias Beckovskému hradu. Ako sa menili majitelia hradu tak sa menili i majitelia obce.

V kronike sa spomína ako jeden z hradov, ktoré chránili západné hranice Uhorska proti výbojným českým kniežatám taktiež nehovorí podrobnejšie o jeho vzťahu k okolitému kraju. Boli však obdobné ako u ostatných kráľovských hradov na Považí.

V 14. storočí sa hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho ktorý ho mal v moci až do svojej smrti r.1321. Matúš Čák zomrel však bez dediča a tak po jeho smrti obsadil panovník jeho hrady bez väčšieho odporu. No Beckovský hrad si panovník dlho nepodržal a v r. 1379 ho daroval za víťazstvá v neapolskej výprave Mikulášovi Bánffymu. O deväť rokov neskôr zamenil kráľ Žigmund Beckov Bánffyovcom za iné majetky a daroval ho 16. júla 1388 i s panstvom vojvodovi Ctiborovi a jeho bratom Ondrejovi a Mikulášovi.

Z tohto obdobia sa zachovala darovacia listina ktorá je písaná latinsky.

Podobná darovacia listina bola vydaná kráľom Ludvikom I. v r. 1370 Mikulášovi Bánffymu, tiež za jeho vojenské zásluhy. V tejto nie sú obce vymenované podľa mena, ale sú pravdepodobne obsiahnuté v slove " okolie". Keď bol Ctiborom I. v Novom Meste n/V r.1414 založený rád augustianský, bola mu podriadená aj cirkev novomestská i s fíliou lieskovskou. Nespomína sa tu síce Srnie, ale je nesporné, že aj ono cirkevne rádu tomuto bolo podriadené, lebo samostatnej farnosti mať nemohlo, inak by i Lieskové pod túto bolo muselo spadať. Napokon je i polohovo bližšie k Novému Mestu n /V ako Moravské Lieskové. A určite s týmto úzko súvisí i tá skutočnosť, že hody novomestské a srnanské sa svätia spolu v jednom termíne.

Časť obce, nazývanú Dolné mlyny, dal nový zemepán augustianskym mníchom z Nového Mesta n/V, ktorých tam uviedol v roku 1419. Pravdepodobne títo mnísi dostali obec aj pod cirkevnú správu a z výnosu darovaných mlynov mali poživeň.

Ctibor podľa historických prameňov zomrel r.1414, keď na poľovačke prechladol. Po jeho smrti prešli majetky na jeho syna Ctibora II., ktorý dokončil ním začaté dielo. Ctibor ml. bol známy ako veliteľ protihusitských vojsk na západnom Slovensku.

Ctiborom ml. vymrel rod Ctiborovcov po meči. Medzi dcérou Katarínou a kráľom Žigmundom začali dlhé spory o dedičstvo. Spor rozhodol palatín v prospech kráľa a Katarína dostala iba jednu štvrtinu dedičstva. Otcovské majetky sa jej prinavrátili až po sobáši s Pavlom Bánffym v roku 1437, keď sa hrad sa stal opäť vlastníctvom rodu Bánffyovcov.

Podľa darovacej zmluvy sa stal hrad vlastníctvom Pavla Bánffyho a v prípade, ak by bol zomrel bez potomkov, mal hrad prejsť do vlastníctva jeho brata Štefana.