História :

Obec sa nachádza severozápadne od Nového Mesta nad Váhom smerom na Moravu. Od pradávna viedla cez ňu obchodná cesta zo Slovenska na Moravu. Obec bola spočiatku majetkom kráľovským a jej obyvatelia museli dávať kráľovskej tabuli zverinu a hájiť ju pred záškodníkmi. V bohatých lesoch, ktoré v dávnych časoch pokrývali kraj a siahali až k Váhu, žilo veľa divej vysokej zveriny, najmä sŕn. Po týchto dostala obec aj meno.

Zistiť pôvod a pomenovanie obce je veľmi ťažko. Podľa ľudového rozprávania ju mal založiť istý Srnánek, sluha na Čanyho panskom majeri. Pán mu vraj dovolil postaviť si pri pánskom majeri domček. Po čase k nemu pribúdali ďalšie chalúpky, takže napokon vznikla osada, ktorá dostala meno Srnie po svojom zakladateľovi. Prvá písomná  zmienka o obci Dolné Srnie je  z roku 1447. Zo zachovaných dokumentov je zrejmé, že obec patrila od najstarších čias Beckovskému hradu. Ako sa menili majitelia hradu tak sa menili i majitelia obce.  

V kronike sa spomína ako jeden z hradov, ktoré chránili západné hranice Uhorska proti výbojným českým kniežatám taktiež nehovorí podrobnejšie o jeho vzťahu k okolitému kraju. Boli však obdobné ako u ostatných kráľovských hradov na Považí.

V 14. storočí sa hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho ktorý ho mal v moci až do svojej smrti r.1321. Matúš Čák zomrel však bez dediča a tak po jeho smrti obsadil panovník jeho hrady bez väčšieho odporu. No Beckovský hrad si panovník dlho nepodržal a v r. 1379 ho daroval za víťazstvá v neapolskej výprave Mikulášovi Bánffymu. O deväť rokov neskôr zamenil kráľ Žigmund Beckov Bánffyovcom za iné majetky a daroval ho 16. júla 1388 i s panstvom vojvodovi Ctiborovi a jeho bratom Ondrejovi a Mikulášovi.

Z tohto obdobia sa zachovala darovacia listina ktorá je písaná latinsky.

Podobná darovacia listina bola vydaná kráľom Ludvikom I. v r. 1370 Mikulášovi Bánffymu, tiež za jeho vojenské zásluhy. V tejto nie sú obce vymenované podľa mena, ale sú pravdepodobne obsiahnuté v slove " okolie". Keď bol Ctiborom I. v Novom Meste n/V r.1414 založený rád augustianský, bola mu podriadená aj cirkev novomestská i s fíliou lieskovskou. Nespomína sa tu síce Srnie, ale je nesporné, že aj ono cirkevne rádu tomuto bolo podriadené, lebo samostatnej farnosti mať nemohlo, inak by i Lieskové pod túto bolo muselo spadať. Napokon je i polohovo bližšie k Novému Mestu n /V ako Moravské Lieskové. A určite s týmto úzko súvisí i tá skutočnosť, že hody novomestské a srnanské sa svätia spolu v jednom termíne.

Časť obce, nazývanú Dolné mlyny, dal nový zemepán augustianskym mníchom z Nového Mesta n/V, ktorých tam uviedol v roku 1419. Pravdepodobne títo mnísi dostali obec aj pod cirkevnú správu a z výnosu darovaných mlynov mali poživeň.

Ctibor podľa historických prameňov zomrel r.1414, keď na poľovačke prechladol. Po jeho smrti prešli majetky na jeho syna Ctibora II., ktorý dokončil ním začaté dielo. Ctibor ml. bol známy ako veliteľ protihusitských vojsk na západnom Slovensku.

Ctiborom ml. vymrel rod Ctiborovcov po meči. Medzi dcérou Katarínou a kráľom Žigmundom začali dlhé spory o dedičstvo. Spor rozhodol palatín v prospech kráľa a Katarína dostala iba jednu štvrtinu dedičstva. Otcovské majetky sa jej prinavrátili až po sobáši s Pavlom Bánffym v roku 1437, keď sa hrad sa stal opäť vlastníctvom rodu Bánffyovcov.

Podľa darovacej zmluvy sa stal hrad vlastníctvom Pavla Bánffyho a v prípade, ak by bol zomrel bez potomkov, mal hrad prejsť do vlastníctva jeho brata Štefana.

Osobnosti :

	Mária Rázusová – Martáková
Občianskym menom Martáková - pseudonym Ivo Medin, Moro, Teta Mariena, - spisovateľka, prekladateľka, redaktorka.
Narodila sa 28.6.1905 v Liptovskom Mikuláši - Vrbici, zomrela 5.8.1964 v Bratislave, pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.   Po skončení štúdia prišla na prvé učiteľské pôsobisko do dedinky Dolné Srnie. V obci pôsobila nepretržite osem rokov ( 1923-1931). V Dolnom Srní prežila hlboký ľúbostný cit, ospievala ho v prekrásnej knižke poézie „Pieseň o láske“. K našej obci sa viažu diela pre deti a mládež „Chlapčekovo leto“ a „Hrdinovia“- veršovaná poviedka zo života dedinských chlapcov. V roku 1964 sa stala zaslúžilou umelkyňou a v roku 1965 získala cenu F. Kráľa – in memoriam.

	Martin Rázus
Básnik, spisovateľ, politik, publicista.
Narodil sa 18.10.1888 v Liptovskom Mikuláši - Vrbici, zomrel 8.8.1937 v Brezne.   Po štúdiách evanjelickej teológie v Bratislave a Edinburgu bol kaplánom v Modre, farárom v Pribiline a od roku 1921 v Moravskom Lieskovom, kam patrila i fília ev.a.v. cirkvi v Dolnom Srní, nakoniec v Brezne nad Hronom. Patrí medzi najplodnejších spisovateľov medzivojnového obdobia. Napísal viacero básnických zbierok, niekoľko zbierok náboženskej lyriky, modlitieb a piesní, písal romány, z ktorých päťdielny román „Svety“ opisuje život podjavorinskej doliny a obcí Lesná ( Moravské Lieskové ) a Črenice ( Dolné Srnie ). Svoje čarovné, hoci chudobné detstvo opísal v autobiografických prózach „Maroško“ a „Maroško študuje“. Predsedal Dolno-srňanskému kresťanskému potravnému spolku. Často navštevoval sestru Máriu, ktorá v rokoch 1923-31 v Dolnom Srní učila.

	Juraj Chorvát ( Horvát)
Hudobník, pedagóg, publicista.
Narodil sa 24.4.1862 v Dolnom Srní, zomrel 13.6.1934 v Záriečí, pochovaný je v Adamovských Kochanovciach.   Študoval v Martine, Přerove, na učiteľskom ústave v Modre. Ako učiteľ – kantor pôsobil na Myjave, vo Veličnej, v Kochanovciach, v r. 1898-1919 v Brezovej pod Bradlom. Pred prevratom bol pre rodoľubstvo viackrát prenasledovaný a súdený. Po prevrate pracoval jeden rok (1919) na školskom inšpektoráte v Bratislave, ale po 4 mesiacoch dal prednosť učiteľskému povolaniu v Starej Turej a Hrušove, v r. 1923 odišiel do dôchodku. Ako hudobník sa natrvalo zapísal do dejín autorstvom rozsiahleho diela „Veľká partitúra ku Tranosciusu a Zpěvníku ev .a. v. cirkvi na Slovensku“. Bol autorom príležitostných veršov, zakladal spolky, knižnice, viedol spevokoly. Dopisoval do novín, cirkevných listov, pranieroval problémy a praktiky spoločnosti.

	Andrej Mihal
Publicista, spisovateľ, verejný činiteľ.
Narodil sa 19.10.1891 v Laliti (bývala Juhoslávia), zomrel 6.9.1962 v Dolnom Srní.   Po štúdiách v Novom Sade a Bratislave v roku 1920 študoval výtvarníctvo v Prahe. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Sučanoch, Pukanci Békešskej Čabe a v Kremnici. Potom ako farár vo Vrútkach, redaktor Národných novín, Slovenskej politiky, kňaz a novinár v USA, úradník v Bratislave, od roku 1931 farár v Moravskom Lieskovom, Lišove a v roku 1950-1956 prvý kňaz v osamostatnenom ev. a. v. cirkevnom zbore Dolné Srnie. Písal národno-uvedomovacie články, úvahy a krátke prózy. Výber príspevkov o národnostnom útlaku zhrnul v knihe „Temnom k jasu“.

	Jozef Hollý
Pseudonym Sergiej Tritonovič – dramatik.
Narodil sa 29.1.1879 v Skalici, zomrel 3.11.1912 v Moravskom Lieskovom.   Študoval na gymnáziu v Skalici, na Evanjelickom lýceu a Teologickej akadémii v Bratislave. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Petrovci, Starej Turej a v r. 1903 – 1912 ako farár v Moravskom Lieskovom. Autor známych divadelných hier „Geľo Sebechlebský“, „Kubo“, „Amerikán“, „Márnotratný syn“, „Černová“. V rokoch 1907 – 1911 predsedal Dolno – srňanskému kresťanskému  potravnému spolku, v tom čase fílii ev. a v. cirkevného zboru Moravské Lieskové. Drobné prózy publikoval ako študent v Národných novinách a Dennici, divadelné hry v Slovenských pohľadoch.

	Štefan Svetský
Pseudonym Ičko Pníček, Podhájský - národný pracovník, zberateľ, publicista.
Narodil sa 4.2.1884 v Dolnom Srní, zomrel 3.9.1927 v Moravskom Lieskovom.   Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci a vyučil sa v Novom Meste nad Váhom za obuvníka. Neskôr pracoval ako poisťovací agent. Vydával „ Asekuračný podjavorinský spravodaj“, vo vlastnej réžii vydával tiež pohľadnice. Pred 1. svet. vojnou bol organizátorom stretnutí národovcov a podjavorinského ľudu na Javorine. Venoval sa zberateľskej činnosti, spolupracoval s Maticou slovenskou.V r.1918 medzi prvými vystúpil za záchranu slovenských pamiatok. Správy z kultúrneho života regiónu uverejňoval v Slovenskom denníku, Národnom hlásniku a Národných novinách. V historickom pätdielnom románe Martina Rázusa „SVETY“ vystupuje Svetský ako popredná postava pod menom Ičo Srdovan. Významné dielo : „Zbojnícka chalúpka na Javorine“ - Žilina 1915.

	Pavel Hečko
Pseudonym X. Rodoľubfilozof, pedagóg, spisovateľ.
Narodil sa 8.6.1825 v Dolnom Srní, zomrel 24.6.1895 v Hodruši – Hámroch. Detstvo prežil v rodnej obci, študoval v Banskej Štiavnici, Českom Těšíne, v rokoch 1840- 1846 filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Dopisoval do časopisov Evanjelická škola, Orol, Sokol, a iné. Na prvé miesto výchovy a vzdelávania kládol výchovu k ľudskosti, rovnakú pre všetkých ľudí.

	Mária Hargašová
Botanička.
Narodila sa 16.5.1902 v Dolnom Srní Po zákernej chorobe v mladosti zostala trvale invalidná, ale ani choroba ju neodradila od spoznávania prírody. Zhotovila množstvo herbárov, niekoľko položiek sa dosiaľ nachádza v trenčianskom múzeu. Zapísala množstvo ľudových zvykov a piesní podjavorinského kraja.